Mnohí z nás o tom snívali už dlho, veľa sa hovorilo, plánovalo a nakoniec sa predstavy premenili do reálnej podoby. V jednu krásnu slnečnú nedeľu, 26.5.2019, sa začal písať príbeh farskej púte do Medjugorja. Všetko sa to začalo balením kufrov, nasledovala rozlúčka s najbližšími a pred nami bola 1200 kilometrová cesta. Možno pre niekoho dlhá, no pre nás vytúžená. Prečo? Veľmi dobre sme vedeli, čo nás na jej konci čaká. Do nášho cieľa sme prišli v pondelok v doobedňajších hodinách. V penzióne nás už očakával vysmiaty a veľmi dobre naladený pán domáci, ktorý nám svojím spevom spríjemňoval každé raňajky a večere. Po ubytovaní sme s o. Jozefom absolvovali úvodnú prehliadku Medjugorja. V utorok bola pred nami jedna z prvých výziev. Absolvovali sme výstup spojenú s modlitbou sv. ruženca na horu Podbrdo-miesto prvého zjavenia Panny Márie vizionárom. Neodradil nás ani dážď, veď povinnou výbavou každého počas týždňa bol pršiplášť. V stredu sme sa vybrali na návštevu komunity Cenacolo. Po úprimnej a veľmi otvorenej prednáške chlapcov sme ich obdarovali niečím, čo im pripomína Slovensko – horálkami. Sme si istí, že ich tento darček potešil…ich úsmev hovoril za nich. O pár krokov ďalej od Cenacola sme sa presunuli do Oázy pokoja. Následne nám počasie na oblohe hovorilo jasne: „Neprší, poberte sa na Križevac.“ A tak sme aj urobili. Počas výstupu sme sa pomodlili pri jednotlivých zastaveniach krížovú cestu, no a ani sme sa nenazdali, boli sme už na vrchole pri krásnom bielom kríži, na ktorý sme mali počas celého týždňa dole z dediny výhľad. Vo štvrtok nás privítal u seba doma so svojou manželkou Goran, ktorý vydal nádherné svedectvo o svojom živote. Všetci sme počúvali s otvorenými ústami, so slzami v očiach, no hlavne s veľkou bázňou. O jedenástej sme v kaplnke mali slovenskú omšu aj s pútnikmi z iných krajov Slovenska. Poobede nás svojou prednáškou obohatila Terka, ktorá žije v Medjugorji už viac ako 15 rokov. Nesmieme zabudnúť ani na tradičný večerný program v Medjugorji, na ktorý sme prichádzali vždy o piatej. Začínal modlitbou 2 ružencov, nasledovala svätá omša, po nej ďalší ruženec a nakoniec modlitba pri Sviatosti Oltárnej. A ani sme sa nenazdali, prišiel piatok a čas prežiť posledné chvíle v tejto krásnej zemi. Rýchlo sa zbaliť, urobiť spoločnú fotku, dokúpiť posledné darčeky a ísť poďakovať sa Pánu Ježišovi a Jeho Matke za dar, ktorý nám dali, a to možnosť prísť na toto miesto, zažiť chvíle plné milosti a byť tak bližšie pri nich. A opäť nás čakala nekrátka cesta. Tá však zbehla veľmi rýchlo. Všetci z nás sa tešili už len na jedno. Rozpovedať našim najbližším, čo krásne sme zažili. Na záver už len jedno. Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí túto púť pripravovali, všetkým, ktorí sa na ňu vybrali a rovnako aj všetkým, ktorí na nás z domu mysleli. O rok dovidenia v Medjugorji.